Kalendár podujatí Mapa stránky Kontakty

a a a



História bratislavskej vodárne

Prvé vodovody

Začiatky vodovodu v Bratislave siahajú do 16.storočia. Rast stredovekého mesta si vyžadoval čoraz intenzívnejšie riešenie problému prístupu obyvateľstva k vode. V tom čase obvyklým zdrojom vody boli studne. Z polovice 15.storočia sa datuje zakladanie verejných studní na námestiach a trhoviskách. Stredoveké verejné studne v ďalšom období nepostačovali, a preto v 16.storočí začali stavať verejné studne – fontány, do ktorých sa privádzala pitná voda z množstva prameňov na svahoch Malých Karpát. Z týchto prameňov sa sústreďovala voda pomocou kanálov vykladaných kamennými dlaždicami do zberných objektov, potom drevenými a neskoršie medenými a olovenými potrubiami do studní – fontán. Pravdepodobne najstarší vodovod bol napojený na prameň na Hlbokej ceste a viedol cez kláštor kapucínov do verejnej studne na Hurbanovom námestí. Zo 16.storočia pochádza vodovod z Kalvárie a Hlbokej cesty, ktorý zásoboval verejné studne na Hlavnom, Františkánskom a Rybnom námestí. V 17.storočí bol postavený vodovod z Búdkovej cesty do Primaciálneho letohrádku terajšej divíznej nemocnice na Kniežacom námestí. Všetky tieto vodovody fungovali ako gravitačné.

Budovanie vodárne

V druhej polovici 19.storočia malo mesto asi 50.000 obyvateľov a približne 1 200 studní. Verejné studne a fontány však už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody. Myšlienkou postaviť definitívny celomestský vodovod a vybudovať vodáreň sa zaoberala mestská rada už od roku 1868. Po niekoľkých neúspešných rokovaniach nadviazalo mesto v roku 1879 spojenie s pražskou firmou C.CORTE a spol. V zastúpení tejto firmy rokoval osobne jej riaditeľ, drážďanský stavebný radca Bernhard Sallbach, vynikajúci európsky vodohospodársky odborník. Sallbach po obhliadke okolia mesta navrhol mestskej rade za miesto vhodného vodného zdroja ostrov Sihoť medzi Bratislavou a Devínom.

V roku 1881 bola uzavretá zmluva, podľa ktorej mali Sallbach a firma C.CORTE a spol. právo a povinnosť 50 rokov dodávať celému mestu zdravú pitnú vodu v dostatočnom množstve. V roku 1882 vykopali na Sihoti pokusnú studňu a komisia pri čerpacom pokuse 22. júla 1882 zistila veľmi priaznivé fyzikálno-biologické vlastnosti vody a hlavne jej dostatočné množstvo. Tieto skutočnosti viedli k tomu, že sa ihneď pristúpilo k projektovým prácam. Slávnostný výkop stavby bol 25. augusta 1884. Predtým 5. mája 1884, so súhlasom mesta, Sallbach a firma C.CORTE a spol. odstúpili zmluvu „Rakúskej vodárenskej spoločnosti", ktorá stavbu vodovodu realizovala a 4. februára 1886 odovzdala celé zariadenie do prevádzky.

Kúpa vodárne mestom

Stavbu vodárne viedla firma C.CORTE a spol. a po vybudovaní ju prevzala ako majiteľka „Rakúska vodárenská spoločnosť". Keďže vodáreň veľmi dobre prosperovala, rozhodla sa bratislavská mestská rada odkúpiť vodárenské zariadenie. To sa stalo 1. februára 1894, odkedy bola vodáreň vo vlastníctve mesta Bratislavy. Kúpna cena bola 2 227 542,78 korún.

Koncom 19.storočia sa požiadavky na dodávku pitnej vody zvyšovali a čerpacia stanica v Karlovej Vsi sa postupne rozširovala a modernizovala. Na ostrove Sihoť boli vybudované ďalšie studne a začiatkom 20.storočia druhá čerpacia stanica, ktorá je dodnes v prevádzke. Pod ramenom Dunaja bol postavený priechodný betónový tunel s vodovodnými potrubiami zásobujúcimi Bratislavu pitnou vodou. Bol jediným pevným spojením ostrova s pevninou a dodnes je funkčný.

V roku 1949 bol mestský podnik vodární pretvorený na komunálny. Podnik s názvom Vodárne a kanalizácie Bratislava bol zriadený 1. januára 1967. Napriek zmenám, ktoré sa s mestskými vodárňami počas ich existencie diali, vykonávali svoju činnosť nepretržite aj počas druhej svetovej vojny.

Vznik Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, vznikla 7. januára 2003 na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Zlúčením Vodární a kanalizácií Bratislava s vodárenskou a kanalizačnou infraštruktúrou okresov Malacky, Myjava, Senica, Skalica, Senec, Pezinok a niekoľkých obcí okresov Trnava a Piešťany vyvstali pred novovzniknutou spoločnosťou náročné úlohy. Bolo potrebné zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu všade, kde miestne zdroje neboli dostatočné alebo dostatočne kvalitné a nezabezpečovali rozvoj obcí a plnohodnotný život jej obyvateľov.

Súčasný stav v zásobovaní vodou a odkanalizovaní Bratislavy je 99,8 % zásobovaných a 98,5 % odkanalizovaných domácností. Na podobnej úrovni je aj čistenie odpadových vôd. Tieto údaje zaraďujú Bratislavu a jej okolie medzi najvyspelejšie európske mestá.


Vodárenské múzeum BVS, a.s.
Devínska cesta 1
841 10 Bratislava
tel.: +421 2 6020 1915

Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s.